HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ
Afgánsky chrt (Afghan hound) patrí do poslednej skupiny psích plemien, do skupiny 10 - chrty. Táto skupina je rozdelená na dve podskupiny, tzv. chrty okcidentálne (západné, chrty africko-európske a podengov) a chrty orientálne (chrty ázijsko-africké), medzi ktoré patrí i náš „afgánec".
Súčasný afgánsky chrt, ako ho poznáme dnes, sa už čiastočne líši od psa pôvodého, žijúceho v Afganistane. V svojej domovine títo psy neboli chovaní pre krásu, ale hlavne pre úžitok, ktorý svojim prevažne chudobným a nomádsky žijúcim majiteľom poskytovali lovom voľne žijúcej zveri, ktorú boli schopní štvať i niekoľko hodín. Pri ulovenej koristi čakali do príchodu svojho pána, pokiaľ však tento neprišiel včas, začali zver požierať, ostali pri nej pokiaľ im poskytovala potravu. Potom boli niekoľko dní k lovu neupotrebiteľní.
Z toho vyplýva, že sa jednalo o veľmi samostatné psy. Rôzne pramene sa ďalej rozchádzajú v tvrdení iného využitia tohto plemena, a to k stráženiu. Niektorí autori uvádzajú, že boli využívaní ako strážne ovčiarske psy, iní toto tvrdenie popierajú - psy boli k ľuďom nevšímaví až ľahostajní, k cudzím sa správali bojazlivo. Chrty, a to akýkoľvek variant, boli nazývaní - „Thasi", ostatné psi boli považovaní za nečistých. V horách sa vyskytoval thasi zavalitejší a bohatšie osrstení, na šírych náhorných planinách vysokonohí a menej osrstení.
História moderného afgánskeho chrta začala postupne jednotlivými importmi z krajiny pôvodu do Anglicka, už koncom 19. storočia. Legendárnym psom sa stal tzv. „Zardin", ktorého doviezol v r. 1907 kapitán John Barff. Svetlo sfarbený pes s čiernou maskou však zrejme pochádzal z Perzie. Podľa neho vznikol prvý „štandard" plemena. Jeho potomkovia zrejme neprežili, línia nepokračovala. Chov afgánov v Anglicku začal v roku 1920, kedy manželia Bel - Muray doviezli deväť afgánov púštneho typu. V roku 1925 manželia Ampsovi doviezli ďalších psov, teraz horského typu, bohatšie osrstených. V Anglicku sa začal spor o „ideálneho" afgána. V 30. rokoch došlo k premiešaniu oboch typov, presadil sa však ako základný typ - horský, nazývaný „Ghazni". Púštny typ mizol, aj keď prichádzali ďalšie importy, ktorých vlastnosti sa dedili.
Z týchto údajov je zrejmé, že sa dnešný afgán chovaný na západe od pôvodného líši, a to predovšetkým množstvom srsti, na ktorú sa chovatelia zamerali predovšetkým. Samozrejme, že sa mení i konštitučne, iné sú požiadavky chovateľov napr. na výšku i rôzne exteriérové znaky. Tak sa napríklad odlišujú afgáni „staršieho typu" s masívnejšími kostrami od dnešných, elegantnejších psov. Taktiež na využitie afgánskeho chrta je kladený iný nárok. Z úlohy poľovného psa prenasledujúceho svoju korisť „pohľadom", teda zrakom, sa stáva atraktívnym spoločníkom so svojráznou povahou vyplývajúcou práve z pôvodného určenia. Jeho poľovnícku vášeň je však možno s úspechom využiť na psích dostihoch.
Pri výchove afgána je potrebná dôslednosť a trpezlivosť, pretože pes, ktorý svoju korisť štval, by ťažko mohol stihnúť reagovať na povely pána, oboje sa naraz nedá. Z tohto a z už vyššie uvedeného pramení jeho silný sklon k nezávislosti. Napriek tomu, alebo práve preto dokáže byť milým a nevtieravým spoločníkom.
hore
POVAHA A TEMPERAMENT
Povaha afgánskeho chrta sa dá zovšeobecniť do jedného krátkeho slova, je to OSOBNOSŤ. V pravom slova zmysle. Je to pes nesmierne vnímavý, vynaliezavý, citlivý, dôstojný a neprístupný. Chová sa vyložene vznešene. K cudzím je väčšinou nedôverčivý a zdržanlivý. Pôsobí nezúčastnene a na ľudí sa pozerá akoby „cez nich". Napriek tomu, možno i práve preto je afgánec neprehliadnuteľný. Vďaka svojej nezávislej povahe nie je psom pre každého. Je to pes pre tých, ktorý ho prijmú ako rovnocenného partnera a nebudú po ňom vyžadovať nejaké úlohy a cviky. Nemal by si ho teda zaobstarať človek, ktorý od svojho psa očakáva poslušnosť a bezproblémovosť pri výchove „k poslušnosti". U tohto plemena by sa skôr hodilo použitie slova „ku tolerancii".
Ku svojej rodine prilipne, ale aj tak by sa dalo povedať, že si uržuje určitý odstup. Neni psom, ktorý potrebuje stálu pozornosť. Má kľudné, vážne, niekedy i zdržanlivé, zároveň však príjemné vystupovanie k celej svojej rodine. S deťmi vychádza dobre, ale čo sa týka poslušnosti, afgánci ju úplne ignorujú.
Svojho pána si vyberá sám, bez ohľadu na veľkosť jeho autority. Je to ten, kto mu venuje najviac pozornosti, stará sa o neho, kŕmi ho, chodí s ním na prechádzky... Ostatných členov rodiny má tiež rád, ale berie ich ako rovnocenných partnerov. Afgánec dospieva veľmi pomaly a psychicky a fyzicky dozrieva až v troch rokoch.
Pri výchove je dôležitá hravá forma a udržanie nervov na uzde. Vyžaduje citlivý, vľúdny a zhovievavý prístup. Prísna výchova krikom, nehovoriac o fyzických trestoch vedie k zatrpknutosti a absolútnemu nezáujmu psa. Každopádne nežnou dôslednosťou a trpezlivosťou je možné ho naučiť nie jednému cviku, aj keď jeho vykonanie nebude nikdy stopercentné. Napriek tomu podotýkam, že sa nejedná o plemeno, ktoré by bežne aspoň doma poslúchalo na prvý či druhý povel. Na to je príliš hrdý a doslova šibalský.
Práve svojhlavosť, nezávislosť a samostatnosť, teda špatná ovládateľnosť psa vyvolala názor verejnosti, že afgánsky chrt je hlúpy. Ibaže on je chytrý až príliš. Niekedy vyložene vychytralý a sám sa naučí najrôznejšie úkony, ktoré slúžia v jeho prospech (otvárať dvere, zásuvky či chladničku...).
Afgánec je vyslovene samotár. Netúži po spolupráci a tak poslúcha len vtedy, ak považuje „žiadosť" svojho pána vlastne za svoje vlastné „prianie". Je sa však schopný naučiť rýchlo a dobre chodiť na vodítku, čo je veľmi dôležité. Kľudne použite navíjacie vodidlo Flexi, aby mal na prechádzke viac priestoru a nemusel unudene chodiť vedľa nohy svojho pána. Nepreceňujte jeho poslušnosť. Rozhodne je to pes „na vodítko" a to bez najmenších výčitiek svedomia!
Je náročný ako na výchovu, tak na pohyb. Ale pustiť ho na prechádzke z vodítka, aby sa prebehol, je veľká skúška vašej trpezlivosti, odvahy a pevnosti nervov, lebo je takmer pravidlom, že sa vráti až vtedy, keď sám uzná, že ho už behanie „nebaví". A to naozaj nie je otázkou štvrťhodiny. Aj keď je na privolanie viac než problematický, miluje voľný pohyb a mali by ste mu ho aspoň z času na čas dopriať. Preto vyhľadávajte oplotené pozemky, kde budete môcť bez obáv svojho afgánskeho chrta pustiť, alebo ešte lepšie, doprajte svojmu afgáncovi vzrušenie a voľný pohyb na dostihovej dráhe či coursingu (prenasledovanie umelej návnady vo voľnej prírode). Dostihy a coursing afgáncov nielen bavia, ale prinášajú aj vybláznenie a vydanie prebytočnej energie.
hore
POUŽITIE, UPLATNENIE A SPÔSOB DRŽANIA
Ako už bolo povedané vyššie - afgánsky chrt je poľovník, štváč. Poľuje očami a jeho zdedené vlohy mu hovoria: „Chyť všetko, čo sa hýbe". V behu je vytrvalý. Z tohto faktu je nutné vychádzať pri plánovaní využitia psa, ako aj pri obyčajnej prechádzke. Nie je veľa majiteľov, ktorí si trúfnu pustiť psa na voľno z vodítka. Príliš často beží po poli zajac a potom sa dej vôľa božia. Afgánske chrty milujú pohyb a hovorí sa, že bežiacemu afgáncovi s vlajúcou hodvábnou srsťou sa nič nevyrovná.
Inak je to plemeno väčšinou kľudné, milujúce vyvýšené miesta kresiel, pohoviek a gaučov odkiaľ môže spoza privretých viečok sledovať okolitý ruch. Pretože nie je plemenom, ktoré by malo snahu presadzovať si vyššie miesto v rebríčku hierarchie, dovoľte mu takéto pohodlie. Urobíte tak svojmu afgáncovi život krajším.
Udržiavaný afgánec je pes priamo stvorený pre vystavovanie. Veľa budúcich majiteľov sa regrutuje z návštevníkov výstav, ktorí ale vidia len finálny „produkt" s krásnou dlhou srsťou. Je potrebné si uvedomiť, že cesta k tejto ozdobe chrta je dlhá a náročná, ako časovo, tak aj finančne. Preto sa môže stať, že niektorí majitelia neprestajné česanie, kúpanie a k tomu patriaci nákup pomerne drahých kozmetických prípravkov vzdajú a psa ostrihajú. Samozrejme, pes nestráca nič zo svojej osobnosti, ale zo svojho vzhľadu určite.
Môže žiť v meste aj na dedine. Bývať by mal však s vami v byte. Ubytovanie vonku sa nedoporučuje, hlavne kvôli srsti, ktorá sa za týchto podmienok udržiava veľmi zle. Nepriateľom srsti je vlhko a tomu sa pri ubytovaní psa vonku nevyhnete. Druhým dôvodom prečo „nie vonku" je fakt, že afgánec potrebuje byť často v kontakte s človekom. Doma dokáže dlhé hodiny kľudne ležať a nedávať najavo svoju potrebu pohybu.
hore
STAROSTLIVOSŤ O SRSŤ
Pri kŕmení, ale tiež pri konzumácii kostí, suchárov apod., ale často tiež na prechádzkach, kde by si mohol afgánsky chrt rýchlo zašpiniť a zničiť dlhú srsť na ušiach, je viac ako potrebné používať špeciálnu sieťku - návlek na uši. Používaním tohto návleku doma predídete i možnému riziku, že sa psovi pri konzumácii potravy dostane srsť do papule a začne sa dusiť.
Starostlivosť o srsť nie je ľahká. U šteniatok je vhodné ju prečesávať obdeň, ale to iba z toho dôvodu, aby si na česanie zvykli. U dospelého afgánca je potreba česať srsť 1 x za týždeň, avšak musíte rátať s asi hodinovou prácou. Najnáročnejšie obdobie na udržanie srsti v dobrej kondícii je od obdobia prvého pĺznutia, čo je okolo jedného roku života afgánca, do doby „dozretia" srsti, to znamená do 2. - 3. roku života psa. Vtedy srsť veľmi rýchlo plstnatie. Avšak všetka námaha sa oplatí, lebo u dospelého psa, kedy už srsť bude krásne dlhá, je starostlivosť o ňu paradoxne podstatne menšia.
Kúpanie afgánca, ako dostihového psa, či „psa pre radosť", sa bežne odporúča raz za 3 až 5 týždňov, pri použití tých najkvalitnejších šampónov, kondicionérov a ošetrovačov srsti určených pre ľahšie rozčesávanie. Veľmi vhodná je austrálska kozmetika Laser Lites. Pokiaľ však psa čaká výstavná kariéra, je údržba srsti podstatne náročnejšia. Kúpanie v týchto prípadoch prebieha spravidla raz za 7 až 10 dní, nikdy nie neskôr a češe sa len po kúpaní! Pretože sa srsť nesmie veľmi vysúšať, je viac než vhodné používať šampóny s prímesou oleja.
Pretože úplná regenerácia srsti afgánskeho chrta trvá až 2 roky, starostlivosť o srsť nikdy nepodceňujte. Rovnako ako aj zásahy veterinára pri nejakom úraze či ekzéme môžu výrazne ovplyvniť nasledujúci život „výstavného jedinca".